Kresťanský zbor je zhromaždením ľudí, ktorí sa schádzajú k čítaniu Biblie a túžia jednoducho a verne uskutočňovať počuté Božie slovo. Sú spolu tak, ako bývali prvé skupiny kresťanov – bez náboženských titulov, bez matrík a ustanovených pastorov, len bratia a sestry – iba kresťania, čo je slovo odvodené od mena Kristus. Nepropagujú zázračné činy, ani nejakú vodcovskú osobnosť, ale Pánu Ježišovi Kristovi dôverujú ako svojmu Záchrancovi a Sprievodcovi. Chcú byť poslušní Bohu a činmi aj slovami užitoční svojmu okoliu.
Nemajú formulovanú vierouku, ale život viery má v súčasnej rozmanitosti Božieho diela týchto sedem prejavov:
- Viera v Pána Ježiša Krista, ktorý, hoci je večným Bohom, sa narodil ako človek na tejto zemi – ako dar hľadajúcej Božej lásky. Táto správa je hlavným obsahom celej Biblie, ako to aj On sám zdôrazňoval svojim poslucháčom, „…Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam. A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa, a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov.“ On je počiatok aj záver všetkého.
- Dôvera Biblii, jedinečnej tým, že nie je iba textom, ale dokonalým a živým Božím slovom, smerujúcim ku každému človeku. Ono je pravdivé a trvalo platné, je úplné a postačujúce. Pre hľadajúceho je ukazovateľom cesty k Bohu, je smernicou aj pre život Cirkvi. Mnoho Božích výrokov sa už naplnilo, iné sú ešte zasľúbením.
- Volanie a pozývanie ľudí k záchrane v jedinom prostredníkovi medzi Bohom a človekom. Nikto nemôže odčiniť hriech a utíšiť večný Boží hnev svojimi domnele „dobrými“, ale stále nedostatočnými skutkami. Istota záchrany nie je daná tým, čo dokáže človek – ale tým, čo vykonal Pán Ježiš. On už zniesol Boží súd za náš hriech. Teraz záleží na každom človeku, aby to vierou prijal, zveril sa Pánovi Ježišovi (všetko priznal) i poďakoval a tak sa stal novým, znovuzrodeným Božím dieťaťom. Ktokoľvek uverí, má sa potom dať pokrstiť ponorením do vody – na vyznanie vnútornej premeny a konca (teda pohrebu) starého – a začiatku nového života s Pánom.
- Vďačnosť za prijatie Ducha Svätého. Raz vyliaty Duch Svätý je v terajšom čase milosti trvalou Božou pozemskou prítomnosťou. Týmto je napojený (pokrstený) každý vo chvíli, keď uverí v Pána Ježiša a stáva sa tak súčasťou Cirkvi – „tela Kristovho“. Kristus je hlavou a veriaci zo všetkých národov sú Božími deťmi. Duchom Svätým sa máme dať viesť, nezarmucovať Ho a neuhášať, opätovne žiť v Jeho plnosti – niesť „ovocie“, prijímať obdarovanie k službe a úprimnej láske.
- Osobný vzťah k Bohu ako Otcovi tu vierou začína a nemá konca! Chodenie s Ním má byť každodennou skúsenosťou a radosťou veriacich ľudí (majú kňazské postavenie), aj každej miestnej Cirkvi (ktorou je každý Pánovi samostatne zodpovedný zbor).
- Živé spoločenstvo Božích detí – bratov a sestier – sa prejavuje ich rozdielnou a predsa rovnocennou službou, podriadenou biblickým pravidlám, podľa zvereného obdarovania, so zodpovednosťou starších bratov (dozorcov).
- Očakávanie príchodu Pána Ježiša – k vytrhnutiu Cirkvi, keď On osobne povolá sebe v ústrety všetkých vykúpených; po naplnení času potom Jeho slávny príchod ku kraľovaniu na Zemi, pred záverečným usporiadaním všetkých vecí.
- Stretávanie sa k Pamiatke Pána Ježiša Krista pri chlebe a kalichu, podľa Jeho priania a vzoru prvých učeníkov býva v prvý deň týždňa – v nedeľu, Jemu k pocte, ako to očakáva Otec.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky o evanjeliu, radostnej zvesti o Božom spasení, alebo o našom zbore, budeme radi, ak nás navštívite osobne v čase našich zhromaždení, alebo nám napíšete.